27.1.2014 Tlačová správa: Najžiadanejšia pracovná pozícia v roku 2013

Odborné profesie sú žiadané, zamestnávateľom chýba najmä kvalita vzdelania

Prvý celoslovenský výskum medzi zamestnávateľmi ukázal, že až 7 % podnikov má zásadu „čerstvých absolventov SOŠ neprijímame“.

Až pre sedem percent zamestnávateľov je dnes rozhodujúce, aby mal uchádzač o pracovné miesto aspoň čiastočnú prax v odbore a nebol len čerstvým absolventom strednej odbornej školy. Dôvodom je, že stredné odborné školy produkujú málo absolventov s praktickými zručnosťami. Ukázal to prvý celoslovenský kvantitatívny a kvalitatívny prieskum medzi tisíckou zamestnávateľov výrobných podnikov na Slovensku, ktorého cieľom bolo určiť chýbajúce profesie na súčasnom trhu práce. Profesie ako obrábač kovov, kuchár, murár či elektrikár majú podľa neho najväčší nedostatok odborníkov.

 

Viacerí zamestnávatelia v prieskume poukázali na fakt, že stredné odborné školy produkujú málo absolventov s praktickými zručnosťami. Personalisti vidia príčiny nedostatku niektorých odborníkov na trhu práce v demografických ukazovateľoch (slabé populačné ročníky), ako aj v chybnom systéme stredného odborného školstva, ktoré nezriaďuje na školách odbory podľa potrieb trhu práce u zamestnávateľov, ale podľa záujmu uchádzačov a disponibilných pedagógov. Úroveň požiadaviek na štúdium na gymnáziách sa znížila, preto na SOŠ zostávajú len prospechovo slabší študenti. Rovnako sa zvýšil počet vysokých škôl a znížili sa kritériá na prijatie, takže časť absolventov maturitných odborov SOŠ nejde do praxe, ale pokračuje v štúdiu. Najväčšia absencia odborníkov je pri strojárskych profesiách, elektrikároch, kuchároch, obsluhovačoch strojárskych liniek, kontrolóroch kvality. Výskum pritom nebol určený na zisťovanie počtu reálne neobsadených pozícií, ale na zistenie trendov a perspektív z pohľadu personalistov.

 

Len 16,3% podnikov uviedlo, že im na trhu práce nechýbajú žiadne robotnícke profesie.

Ako ukázal prieskum, aj práca personalistov vo výrobných podnikoch prešla za uplynulé roky viacerými zmenami. Až polovica z opýtaných personalistov uviedla, že je ich práca pri výbere pracovníkov ťažšia ako v minulosti. Príčinou je kombinácia niekoľkých faktorov:

- na voľnom pracovnom trhu je silný nedostatok niektorých profesií (napr. kuchári);

- súčasné SOŠ produkujú  málo absolventov v práve žiadaných remeslách (napr. strojári);

- existujúci absolventi majú nedostatok praktických zručností a zároveň neprimerané finančné požiadavky.

 

Práca je ťažšia – mladí ľudia strácajú motiváciu, nevážia si prácu a požadujú nadmerné pracovné ohodnotenie.“ (Hotel a reštaurácia Košice)

„Ťažšia je práca s ľuďmi. Hlavne mladí by chceli viac peňazí za menej roboty, tak je tam vysoká fluktuácia. Ľudia nemajú blízko k sebe, každý pozerá na kariéru a nie na ľudskú stránku.” (Výrobca potravín)

 

Zamestnávatelia považujú za ideálneho uchádzača človeka, ktorý je mladý, ale nie je to jeho prvé zamestnanie. Teda má prax a návyky, čo znižuje riziko jeho fluktuácie. Niektoré firmy však uprednostňujú pri prijímacom pohovore výsledok skúšok a testov, bez ohľadu na dĺžku praxe alebo vyštudovanú odbornú školu.

„Človek zo školy je špecializovaný, treba ho doučiť, ale je viac teoreticky pripravený. Človek z praxe nič neznamená, pokiaľ nemá prax presne toho odboru, čo potrebujeme. Keď sú dvaja a jeden má prax v danom odbore, určite mu dám prednosť pred absolventom, lebo má pracovné návyky. Je to problém dnešných stredných škôl – absolventi majú málo praxe, majú nulové pracovné návyky.“ (Výrobca komponentov pre autá)

Ďalším z dôvodov potreby opätovného hľadania nových pracovníkov je vysoká fluktuácia, ktorá je spôsobená neprimeranými finančnými požiadavkami mladých a migráciou. Fluktuantmi sú najmä kuchári, čašníci, predavači, predajcovia, skladníci a pomocné sily. Fluktuujú aj vysokoškoláci na stredoškolských pozíciách.

Zamestnávatelia požadujú od stredných odborných škôl zlepšenie v troch základných zložkách:

- Rozšírenie, skvalitnenie a zreálnenie praktickej výučby;

- Zlepšenie výučby cudzích jazykov;

- Modernizáciu riadenia a manažmentu školy

Iba 4,6 percenta spoločností pritom uvažuje o zriadení vlastnej strednej odbornej školy, prípadne úzku spoluprácu s existujúcou školou, čo by im prinieslo pre prax lepšie pripravených absolventov.

Zriadenie vlastnej SOŠ pokladajú predstavitelia  podnikov za prospešnú aktivitu, ale realizovateľnú iba v najväčších podnikoch. Dôvodom sú vysoké úvodné finančné nároky, ako aj obava, či sa náklady vrátia  - teda absolventi zostanú  pracovať v podniku, namiesto odchodu ku konkurencii. Časť respondentov pripisuje túto povinnosť štátu.

Prieskum však ukázal aj na to, že značná časť personalistov v podnikoch  (12,6 %) si dnes netrúfla odhadnúť, aká bude potreba odborníkov na jednotlivé profesie a robotnícke pracovné pozície o 5 rokov.

Znížením úrovne požiadaviek štúdia na gymnáziu sa znížil počet záujemcov o stredné odborné školy. Na SOŠ sa dostávajú len prospechovo slabší žiaci a tieto školy potom produkujú absolventov, voči ktorým nemajú zamestnávatelia dôveru. Aj preto je dôležité poukázať nielen na výhody a perspektívu stredného odborného vzdelávania, ale takisto zvýšiť dopyt po tomto vzdelaní. Zvýšiť prepojenie medzi zamestnávateľmi a školami a plniť tým jednu z požiadaviek pomáha aj náš projekt, ktorý sa zároveň snaží propagovať odborné školstvo.

......................................................

Výskum realizovala spoločnosť AKO, s.r.o., člen Slovenskej asociácie výskumných agentúr. Obsahuje dve zložky, kvantitatívnu a kvalitatívnu. Kvantitatívny výskum bol realizovaný na niekoľkých stovkách náhodne vybranej vzorke firiem zo zadaných priemyselných rezortov naprieč Slovenskom, pričom na otázky odpovedali personalisti z jednotlivých firiem. Kvalitatívnu (sociálno – psychologickú) metódu predstavujú tzv. hĺbkové  rozhovory špeciálne  školeného moderátora so zástupcami cieľovej skupiny, ktorú tvorili personalisti.

 

Tlačová správa na stiahnutie:

OVP_TS_prieskum_Odborné profesie sú žiadané _FINAL.doc